Náučný chodník Údolím rieky Slatina

Autor: Annie, Foto: sdetmicom
Adresa:Zvolen-Slatinka Telefón:- www:stránka organizátora
Hodnotenie:

Značený náučný chodník Údolím rieky Slatina vás prevedie od vodnej nádrže Môťová do dediny Slatinka a späť. Chodník vedie v nenáročnom teréne popri rieke a má približne 6 km. Jednotlivé stanovištia sú označené tabuľkami na dobre viditeľnom mieste. Vhodné aj pre zdatnejších cyklistov.

Auto si môžete nechať až na konci Môťovskej priehrady pred mostom, za ktorým hneď začína chodník. Pohodlne sa sem dostanete aj MHD (Sekier, Okružná ulica) a odtiaľ pešo popri vodnej nádrži Môťová a chatovej oblasti až na koniec asfaltovej cesty. Nenáročná prechádzka aj pre tých najmenších, naša trojročná zvládla samostatne až po 4 stanovište. Medzi tretím a štvrtým stanovišťom dokonca uvidíte strom, ktorý sa nápadne podobá na postavičku z kresleného seriálu Simpsonovci - Strom Homer Simpson (viď galéria). Pri druhom a štvrtom stanovišti sú aj miesta na opekanie.

slatinka1

Zdroj: slatinka.sk

Zoznam stanovíšť náučného chodníka Údolím rieky Slatina

Stanovište č. 1 – Krpele

Pri ústí Slatiny do vodnej nádrže Môťová vznikol zaujímavý biotop s takmer stojatou vodou a bohatou mokraďovou vegetáciou. Môžeme tu nájsť vzácne ostricové porasty tvorené ostricou trsnatou a aluviálne lúky s výskytom korunkovky strakatej. Na lúkach a bývalých pasienkoch nad riekou kvitnú koncom jari okrem iných zástupcov suchomilnej flóry i vstavače obyčajné. Za potravou sem zaletujú alebo tu hniezdia rôzne druhy vtákov, napr. rybárik riečny, bocian čierny či močiarnica mekotavá. Vlhké prostredie je útočiskom pre ohrozené plazy a obojživelníky, napr. pre užovku obojkovú a užovku fŕkanú, ropuchy, skokana zeleného a hnedého. Krpele sú mokraďou národného významu, jedinou tejto hodnoty v okrese Zvolen. Majú hodnotu prírodnej rezervácie s rozlohou asi sedem hektárov.

Stanovište č. 2 – Brehové porasty rieky Slatiny

Údolie rieky Slatiny na úseku medzi Zvolenom a Zvolenskou Slatinou je jedným z posledných zachovalých stredohorských údolí s meandrujúcou riekou v strednej Európe. Brehové porasty rieky Slatiny sú ukážkou zachovalých porastov tvorených prevažne jelšou lepkavou. V brehových porastoch Slatiny môžeme dodnes nájsť stromy staré viac ako 200 rokov s mohutnými koreňmi ktoré pravidelne na jar odolávajú ľadovým kryhám. Ich špecifikom je tiež schopnosť viazať vzdušný kyslík vo svojich koreňoch, vďaka čomu dokážu prežiť aj obdobia záplav pri vyšších stavoch vodnej hladiny.

Stanovište č. 3 - Veľká Zákruta

V mieste veľkého meandra - zákruty rieky Slatiny nájdeme bralnatý sutinový les na andezitoch, ktorý postupne prechádza k rieke. Tu je niekoľko mŕtvych ramien so starým jelšovým porastom, aké sa na Slovensku zachovali už málokde. Na pravom brehu rieky na systém mŕtvych ramien nadväzujú zvyšky vyše 150 rokov starých dubových porastov, na ľavom brehu sa nachádzajú mokrade tvorené prameniskami a jarkami s mladými porastmi jelše lepkavej. Podobne kombinované biotopy v stredohorských podmienkach na Slovensku nenájdeme. Hniezdi tu niekoľko desiatok druhov vtákov, vrátane ohrozených druhov ako sú škovránok stromový, muchárik bielokrký, strakoš červenochrbtý alebo krutohlav hnedý. V mŕtvych ramenách Slatiny nachádzajú priaznivé podmienky pre svoj život obojživelníky, vrátane salamandry škvrnitej a mloka bodkovaného.

Stanovište č. 4 - Rieka Slatina

Rieka Slatina pramení vo Veporských vrchoch neďaleko osady Vrchslatina vo výške 930 m. n. m. a po cca 55 km, kedy sa do nej vlieva 55 menších potokov a jarkov, ústí do Hrona pod Zvolenom. Slatina je tokom podhorského charakteru s pestrou morfológiou koryta, so striedaním prúdivých, pomaly tečúcich a hlbších častí. V celom toku Slatiny bolo zaznamenaných 33 druhov rýb patriacich do 11 čeľadí a z kruhoústnic kriticky ohrozená mihuľa ukrajinská. Z ohrozených druhov rýb sa tu vyskytujú napríklad pĺž zlatistý, čerebľa obyčajná, ploska pásavá, mrenica stredomorská a mieň obyčajný.

Stanovište č. 5 – Dedina Slatinka

Dedina Slatinka leží na rieke Slatine východne od Zvolena. Prvý raz sa spomína v r. 1388 ako Zalathna. Podľa legendy ju založili dvaja rybári, Beňo a Necpal. Ešte v polovici päťdesiatych rokov 20. storočia tu žilo asi 250 obyvateľov. V tom čase už vznikali plány, že v údolí rieky Slatiny bude stáť vodné dielo Slatinka, ktoré by dedinu pochovalo pod hladinou. Od tej doby sa kvôli plánovanej priehrade nepovoľovala výstavba nových domov, ani rekonštrukcia starších. Postupne bola zrušená vlaková zastávka aj autobusové spoje, miestna škola, lekár, knižnica aj obchod, predtým samostatná obec Slatinka bola pričlenená k susednej Zvolenskej Slatine. Dnes je väčšina domov v dedine vo vlastníctve štátu. Pôvodní obyvatelia boli v rokoch 2000 až 2001 presídlení do nájomných domov a bytov do Zvolenskej Slatiny. Napriek tomu sa mnohí rodáci aj ďalší ľudia nevzdávajú nádeje na jej znovuoživenie, o dedinu sa starajú a každoročne organizujú komunitné akcie aj pre verejnosť.

Stanovište č. 6 – Lesná vegetácia

V údolí rieky Slatiny tvoria lesy dominantnú skupinu rastlinných spoločenstiev. Z lesníckeho hľadiska sú to prevažne lesy hospodárske a len menšia časť na strmých svahoch patrí medzi lesy ochranné. Dominantné sú dub zimný, hrab obyčajný, buk lesný, javor horský a mliečny, lipa malolistá. Pozdĺž rieky Slatiny sa zachovali fragmenty lužných jelšových lesov. Rôznorodé lesné spoločenstvá vytvárajú priaznivé podmienky pre výskyt mnohých druhov živočíchov, okrem diviakov, srncov či jeleňov je možné zazrieť kunu skalnú, rysa ostrovida, vzácne územím prechádzajú veľké šelmy ako vlk dravý a medveď hnedý. Cenné sú suché teplomilné dubové lesy, ktoré sa nachádzajú vo Veľkej zákrute, nad dedinou Slatinka a v lokalite Pyramída – Skalky. Duby mohutných rozmerov sú významné aj z hľadiska výskytu ohrozených druhov hmyzu, ako napríklad roháč veľký, rozličné druhy fúzačov a krasoňov.

Stanovište č. 7 – Budúcnosť územia

V údolí rieky Slatiny na úseku nad existujúcou priehradou Môťová po obec Zvolenská Slatina je od r. 1954 plánovaná výstavba vodného diela Slatinka. Jeho potreba nebola dodnes jednoznačne preukázaná a výstavba sa dodnes nezačala. VD Slatinka by v prípade realizácie zatopilo cca 266 hektárov, jeho zásobný objem by bol 27,4 mil. m3 a výška hrádze by dosahovala 34 metrov. Jeho realizáciou by bolo zničené 12 kilometrové údolie rieky Slatiny, úplne zatopená obec Slatinka a narušené štyri, z celoslovenského hľadiska mimoriadne cenné lokality, ktoré majú hodnotu prírodných rezervácií. Vodné dielo Slatinka by malo nadlepšovať prietoky Hrona v suchých obdobiach a zásobovať úžitkovou vodou odberateľov na dolnom toku Hrona. Existuje však viacero ekonomicky i ekologicky efektívnejších alternatív, ktoré by zabezpečili potrebnú vodu i pomohli narušenej krajine na dolnom Pohroní. Zostáva nám preto veriť, že jedinečné údolie, ktorým ste teraz prešli, zostane zachované aj pre budúce generácie.

Mapa: N 48° 33′ 9″ E 19° 11′ 22″

Mapa sa nahráva...

Komentáre Napíšte užívateľskú recenziu

  • Dano S. 04.07.2021, 10:51

    Pristupova cesta hrozná, autom s nízkym podvozkom na koniec nedôjdete, neoznačená, ani domáci nevedia, čo to vlastne hľadáte. Už keď to nájdete, značenie poriadne žiadne, chodník neudržiavaný, celkovo nič moc - jedine z čoho mali deti radosť bol ten smiešny strom, ináč to za to fakt nestojí.

  • Veronika 10.12.2020, 12:32

    Malebná pokojná dedinka, krásne meandre rieky.

RSS kanál pre komentáre na tejto stránke | RSS kanál pre všetky komentáre

Napíšte komentár