Nenechajte si ujsť podobné podujatia!
Odoberajte naše novinky a sledujte nás na Facebooku
Štiavnické tajchy
Autor: Annie, Foto: banskastiavnica.travel
Štiavnické tajchy sú miláčikom domácich aj návštevníkov. V Štiavnických vrchoch bolo na prelome 17. a 18. storočia vybudovaných viac ako 66 tajchov. Fascinujúci je nielen príbeh tohto obrovského vodného diela, ale aj harmonické zasadenie tajchov do prírody.
Do dnešných dní sa zachovalo 24 tajchov malebne zasadených do prírody. Niektoré z nich slúžia na rekreáciu: v letných mesiacoch na kúpanie a člnkovanie, v zime na korčuľovanie, na jar a jeseň sú obľúbeným miestom vychádzok. Veľký vodárenský tajch a Klinger sú ľahko dostupné pešo zo Štiavnice. Od tajchu Veľká vodárenská, s vodou tyrkysovej farby, vás delí iba 15 minútová prechádzka z Námestia sv. Trojice. Počúvadlianske jazero, Vindšachta a Richňava v Štiavnických Baniach a Kolpašský tajch v Banskom Studenci sú vhodné aj pre rodiny s deťmi, ich brehy nie sú také strmé. Zachovali sa taktiež úseky systému jarkov, po mnohých z nich vedú pešie chodníky a cyklotrasy. Najznámejší tajch je Počúvadlianske jazero pod legendárnym Sitnom.
Klinger
Predchodcu dnešného tajchu Klinger vyprojektoval a postavil J.K.Hell pred rokom 1760. Poháňal vodočerpacie stroje šácht Žigmund a Ondrej (dnes Banské múzeum v prírode Banská Štiavnica). Výstavba tajchu stála necelých 4000 zlatých a Hellov prvý vodnostĺpcový čerpací stroj postavený na šachte Žigmund iba za prvé tri mesiace prevádzky ušetril 1209 zlatých a 12 grajciarov. Tajch prestavovali v prvej tretine 19. stor. tak, že pôvodnú hrádzu rozobrali a posunuli nižšie. Íl ťažili na Červenej studni a dopravovali sem vozíkmi dvojkilometrovou koľajovou dráhou. V roku 1850 nariadilo ministerstvo Viedenskej vlády zriadenie kúpalísk pre „zabezpečenie zdravia a čistoty baníckeho ľudu“. Na Klingeri postavili plávajúce bazénové plte so šatňami na brehu. Pravidlá kúpania ustanovil „Porádek na kúpania v Klingerstolnianskem tajchu“, dopoludnia sa kúpali ženy, popoludní chlapi. Klinger slúži ako obľúbené kúpalisko dodnes, hoci voda si príliš slnka neužije a teda nepatrí k najteplejším. Z mesta k nemu vedie romantický chodník lesom, je častým miestom prechádzok.
Veľká a Malá Vodárenská
Spolu s Červenou studňou ležia priamo nad stredovekým jadrom mesta v doline nad námestím Svätej Trojice. Podľa písomných záznamov sú vôbec najstaršími tajchami v Štiavnických vrchoch, stáli tu už v roku 1500. Aj keď názov naznačuje, že boli zdrojom pitnej vody, na začiatku slúžili tiež na pohon čerpadiel a stúp. Veľký Vodárenský tajch je jediným tajchom, ktorého hrádza sa pretrhla. Zavčas rána 22.januára v roku 1633 sa hrádza tajchu pretrhla a vletela do mesta pod ním. Zrútila tri domy, mnohé poškodila a zabila 5 ľudí. Hrádzu opravili ešte v tom istom roku. Druhý krát sa pretrhla v roku 1725, znovu spôsobila masívne škody. V 18. storočí slúžila už iba ako zdroj pitnej a požiarnej vody pre mesto. Požiare boli vtedy časte a rozsiahle. Veľká vodárenská je známa zvláštnym, tyrkisovým sfarbením vody. Niekto to pripisuje obsahu síranov medi, ktoré sa údajne uvoľňuje z okolitých starých banských háld. Taký obsah by však bol toxický, a v tajchu žijú ryby. Niektorí naopak tvrdia, že kúpanie v ňom má ozdravné účinky. Oku lahodiacu farbu vody majú za príčinu skôr jemné čiastošky ílu vo vode. Vodárenská je miestom kde sa domáci idú rýchlo spláchnuť v horúcom letnom dni, miestom vychádzok na jar a na jeseň a v zime miestom romantického korčuľovania, niekedy za svetla sviečok. Pri tajchu je miesto pre oheň.
Červená Studňa
Červená studňa je miesto nad Štiavnicou, kde sa na hrebeni kopca stretávajú cesty z Vyhní a Hodruše-Hámrov. Je vstupným miestom pre pešiu turistiku, bajkerov aj bežkárov, začínajú tu náučné chodníky. Červená studňa dostala svoje pomenovanie, keď tu vojská Imricha Tököliho chytili a sťali jezuitského pátra Jána Katunského, jeho krv vraj sfarbila vody tajchu do červena. Blízko jazera stojí kríž Jána Katunského s pripomienkou tejto udalosti. Tajch má nízku, ale stabilnú hladinu vody. Je vysoko položený a tak tu domáci v zime hrávajú hokej. Ottergrund Tajch Ottergrund je najvyššie položeným tajchom v Štiavnických vrchoch (801 m.n.m.). Leží na trase náučného chodníka Milana Kapustu, ktorý po traverze kúsok nad mestom spája Červenú studňu a Klinger. Ottergrund je jeden z najfotogenickejších tajchov, v pozadí je vidieť Kalváriu a na hrádzi sa zvyknú pásť kone. Miesto na peknú vychádzku s výhľad. Michalštôlniansky Údajne existovali až tri malé tajchy tesne vedľa sebe už v roku 1651. Voda z nich slúžila na pohon stúp v poli Michalštôlňe. Dva vrchné tajchy boli zasypané hlušinou, spodný je znečistený a jeho existencia je ohrozená.
Piarske tajchy (Štiavnické Bane):
Bakomi
Tajch Bakomi mával od vybudovania problémy s tesnosťou hrádze, aj dnes býva pre úniky vody napĺňaný len do polovičky. Aj to však stačí na idylické kúpanie v lone prírody. Nad Bakomi je miesto s výhľadom na tri piargske tajchy pekne pod sebou. Pôvodne sa nádrž volala tajch svätého Pachomia, názov Bakomi vznikol skomolením pôvodného.
Evička
Spolu s Vindšachtským tajchom boli rezervoárom energie pre kedysi veľmi slávnu a bohatú Bieber štôlňu, pre svoju výdatnosť nazývanú aj Matka Všetkých baní. Práve v tejto bani bol v roku 1629 odskúšaný prvý zdokumentovaný banský odstrel na svete. Je druhým najstarším tajchom piarskej skupiny. Romantické kúpanie. Veľká a Malá Richňava Pôvodne bola na mieste Veľkej a Malej Richňavy veľká Richňavská nádrž, najväčšia v revíri. Kvôli problémom s tesnosťou hrádze však bola rozdelená na dve nádrže. Veľká Richňava funguje okrem doby hájenia ako rybársky revír s režimom „chyť a pusť“ a v letnom čase najmä na rekreáciu – kúpanie a člnkovanie. V roku 2014 sa zahájila jeho rekonštrukcia, bude trvať až do septembra 2015.
Veľká Vindšachta
Hrádzu od začiatku využívali miestni obyvatelia ako cestu na vyháňanie dobytka na pastviny, počas dažďov na nej stála voda. Spolu s tajchom Evička je už storočie vyhľadávaným strediskom oddychu. Dá sa tu kúpať aj s deťmi, požičať čln aj najesť.
Počúvadianske jazero
Je najväčší, a patrí medzi najkrajšie a najnavštevovanejšie z tajchov. Od jeho brehov sa dá za 1,5 hodiny vystúpiť na legendárne Sitno. Dá sa tu kúpať aj s deťmi, navštíviť miestnu gazdovskú mini-zoo, člnkovať, najesť aj ubytovať. Je to obľúbené a často navštevované miesto, predsa si zachovalo svoju krásu a romantiku. Ako jediný tajch má až päť hrádzí, hlavná bola až do 19. stor. najvyššou v Európe. Aj na jeho stavbe pracovali stovky ľudí denne, prevažovali ženy s nižšou plácou. Dvorská komora vo Viedni s tým nesúhlasila a žiadala ich prepustiť.
Veľká a Malá Richňava
Prvý projekt na výstavbu týchto tajchov pochádza od J. T. Brinna z 21. mája 1736 avšak výstavba sa začala v rokoch 1738 – 1740 podľa návrhu Samuela Mikovíniho. Pôvodne bola postavená len jedna nádrž na ktorej dňa 9. júla 1740 pracovalo až 5 283 ľudí. Nakoľko však zo severozápadnej strany hrádze presakovala voda, bola pôvodná nádrž rozdelená jednou priečnou hrádzou na jednu väčšiu (Veľká Richňava) a na jednu menšiu vodnú nádrž (Malá Richňava). V roku 1741 začala výstavba systému vodných jarkov (zberných a náhonných) a vodných štôlní, ktoré zabezpečovali prevod vody z jarkov na určené miesta s potreby. Na tomto systéme pracovalo denne aj 1 000 ľudí a celková dĺžka zberných a náhonných jarkov dosiahla viac ako 24 km, dĺžka ôsmych vyrazených vodných štôlní dosiahla celkove až 3 170 až 3 370 metrov.
Komorské tajchy
Nachádzajú sa na pravej strane Štefultovskej dediny, spolu s vyššie položenými tajchami piarskej skupiny poháňali banské zariadenia na v Štefultovskej doline. Kreschsengrund Malý, známy aj ako “Tajšok”, bol najvyššie položeným zo skupiny piargskych vodných nádrží (730 m. n. m.)
Krechsengrund
Výstavba nádrže bola ukončená roku 1737 s nákladmi vyše 21 000 zlatých. Výstavbu hrádze viedol Samuel Mikovíni. Nádrž je pomerne malá a mala skôr charakter špičkovej vodnej nádrže. Bola najvyššie položená zo skupiny piargskych vodných nádrží pretože ležala 730 m. n. m. Nádrž slúžila pre potreby šachty Kônigseg na pohon čerpacieho a ťažného stroja s brzdiacim zariadením a po vykonaní práce ďalej na pohon stúp. Vodná nádrž Krechsengrund je taktiež známa ako „Tajšok”.
Belianske tajchy (Banská Belá):
Beliansky
Spoločne s Halčianskym tajchom patrili Gerambovej banskej únii, postavili ich ako zásobníky vody na poháňanie stúp v Kozelníckej doline. Generálna rekonštrukcia tajchu prebehla v roku 2001, slúži na kúpanie.
Halčiansky
Halčiansky tajch vznikol v druhej polovici 18. storočia prehradením potoka prichádzajúceho z osady Halča patriacej k Banskej Belej. Halčiansky tajch a menšie jazerá v Kysihýbli slúžili na chov rýb a rybolov. Na rybačku je vyhľadávaný dodnes, ale je aj miestom romantického kúpania osamote, oproti iným je trochu od ruky.
Goldfusský
Neveľký tajch po ľavej strane cesty zo Štiavnice do Banskej Belej vznikol v 2. polovici 18. storočia, tiež poháňal stúpy v Kozelníckej doline. pre posilnenie zdrojov vody z Belianskej vodnej nádrže na pohon stúp v Kozelníckej doline. Ide o menší z dvojice Goldfusských tajchov, Veľký Goldfusský tajch zanikol už viac sko pred 100 rokmi.
Kolpašské tajchy (Banský Studenec):
Veľký a Malý kolpašský
Výstavba začala v roku 1730, rozpočet vo výške 90 tisíc zlatých mal byť pokrytý výnosom stúp. Hneď po dokončení hrádze (spoločná pre oba tajchy) sa začali prejavovať nedostatky – presakovanie vody, trhliny. Opravy sa ujal Samuel Mikovíni, ale asi nedopadla najlepšie, lebo 12. júna 1746 voda hrádzu prerazila. Novú hrádzu postavili pod starou a tajch rozdelili priečkou na Veľký a Malý. Stavbu viedol Samuel Mikovíni, stála 35 tisíc zlatých, ďalších 10 tis. stála výstavba prívodných jarkov. Na rekreáciu sa používa oddávna, pre jeho slnečnosť, veľkú plochu a mierny sklon brehu. Počas socializmu okolo Kolpách postavili podnikové aj súkromné chaty. Je to jeden z najnavštevovanejších tajchov.
Vyhnianske tajchy:
Rozgrund
Obyvatelia Štiavnice radi Rozgrund volajú Štiavnický tajch aj napriek tomu, že patrí do katastra obce Vyhne. 111 rokov držal Rozgrund svetové prvenstvo v strmosti hrádze. Pre čistotu vody sa od začiatku 20. storočia využíva ako zdroj pitnej vody. V tajchu je zakázané kúpanie aj lov rýb, je v najprísnejšom pásme ochrany zdroja pitnej vody. Banky (v obci Banky) Dedina Banky je starou banskou osadou, vznikla pri šachtách ťažiacich zlato-strieborné rudy na žilách Hoffer Ruml. Tajch má hrádzu polmesiacovitého tvaru vyklenutu smerom do doliny priamo nad obcou, kde poháňala vodné mlyny a stúpy. Keď v roku 1858 zaniklo ťažiarstvo Hoffer, tajch prestali byť udržiavať a výpustné zariadenie zaniklo. Tajch nemal bezpečnostný prepad proti prietržiam mračien a vytrvalým dažďom. Hrádza sa pretrhla pri povodni v roku 1977 a voda vletela do obce. Našťastie nešlo o veľký objem vody a neprišlo k úmrtiu.
Hodrušské tajchy:
Horný hodrušský tajch
Tajch existuje aspoň 400 rokov. Voda z neho poháňala stále viac zariadení, okrem čerpacích a stúp, ktoré rudu drtili a premývali, poháňala aj dúchacie mechy pecí piatich hodrušských hút. Bolo treba viac vody zachytiť a púšťať podľa potreby. Hrádzu tajchu zvyšoval M.K. Hell aj S. Mikovíni. Nakoniec Mikovíni pristúpil k stavbe Dolného hodrušského tajchu. V roku 1834 sa schátraná hrádza po prietrži mračien pretrhla, nešťastiu zabránil a vody zadržal Dolný hodrušský tajch. Ešte v tom roku bola hrádza Horného tajchu opravená a nadstavená o 16 výškových metrov, čím dosiahla dnešnú podobu. Po ďalších haváriách v 20. storočí bol tajch vypustený a do dvoch tretín zavezený vydolovanou horninou. K obnove tajchu prišlo v súvislosti s výstavbou lyžiarskeho rezortu. Po odstránení zeminy sa opäť v plnej kráse zaskvelo pôvodné (z roku 1834) precízne vyloženie hrádze kameňom, bol opravený výpust a znovu postavený mních, vybudovaný prepad a obnovený prívodný jarok. Tajch teda opäť žije a pomaly sa vracia do povedomia ľudí. Pri jeho brehu stojí hotel Salamandra.
Dolný hodrušský tajch
Po výstavbe hornohodrušského jarku, ktorý zásoboval piarske tajchy, sa nedostávalo vody na hodrušskej strane. Mikovíni najprv uvažoval o ďalšom nadstavaní hornohodrušského tajchu, neskôr sa priklonil k lacnejšej variante postaviť nižšie nový. Výstavba hrádze začala v júni roku 1743 a skončila sa v septembri roku 1744. Pri prietrži mračien v roku 1960 došlo na oboch už nepoužívaných hodrušských tajchoch k preliatiu hrádze. Tak sa začala nejedna katastrofa, keď pretekajúca voda vymlela do hrádze ryhu, oslabila ju a tlak vody ju prerazil. Len vďaka tomu, že voda už nepribúdala, hrádza vydržala a nedošlo ku pohrome, ktorá by mala fatálne následky pre Hodrušskú dolinu, domy aj ľudí.
Brennerský / Praniarsky tajch
Brennerský tajch v doline Grintál patrí k k najstarším v celej oblasti.Má najmohutnejšiu hrádzu v pomere k objemu zadržiavanej vody. V súčasnosti tajch čaká na stále odkladanú generálnu opravu.
Ciblikovská lúka
Ciblikovská lúka je tiež známa ako tajch v Hölle. Dno tajchu je v súčasnosti úplne zanesené naplaveninami z okolitých svahov. Náplavy bahna a piesku vytvorili rovinu, ktorá sa v priebehu storočí stala močaristou lúkou.
Kopanický – Moderštôlniansky tajch
Keďže je postavený na mieste, kde sú len slabé prítoky, tajch má najrozsiahlejší systém zberných jarkov zo všetkých Hodrušských tajchov. V roku 1997 bola realizovaná generálna oprava tajchu a hrádza po oprave získala pôvodné parametre. Slúži na rekreačné účely najmä chalupárom a miestnym obyvateľom.
Najnovšie komentáre
12.11.2024, 12:58
Mikuláš na Bojnickom zámkumonikaskv
Škoda ,ze neni akcia počas vikendu aj pre navštevníkov z iných okresov.
10.11.2024, 16:38
Rozprávkový les pri kolibe PanorámaEmilia
Na konci rozprávkového lesa sa nachádzajú detské kolotoče. Zaplatili sme si lístok na autodrom aj s malým dieťaťom. K dispozícii bolo iba jedno “zelené auto” pretože ostatné boli v zlom technickom stave. Pri jazde na tomto aute som zistila, že volant nie je možné držať v obidvoch rukách, pretože tam nie je dostatok miesta a jediné ako bolo možné ako tak ovládať volant bolo dlaňou.Volantom sa točilo veľmi ťažko, chvíľami sa aj zasekol, v dôsledku čoho sme s malým dieťaťom v plnej rýchlosti narazili. Ja som si tak spôsobila zranenie na ruke. Po jazde som pani povedala, že ten volant sa veľmi zle ovláda. Pani prevádzkujúca kolotoče však tvrdila, že od nového roka budú mať nové kolotoče. Auto bolo v zlom technickom stave čo potvrdila aj sama pani. V prípade, že si pani vezme peniaze za jazdu, ale poskytne vám k dispozícii poškodené auto by som nabudúce veľmi pouvažovala, či je táto jazda hodná a bezpečná. Po tejto skúsenosti sa kolotočom na tomto mieste určite vyvarujeme. Rozprávkový les bol veľmi krásny, príjemne prostredie aj dobrá reštaurácia.
09.11.2024, 12:51
Mútne jazero Minik
Jazierko je v skutku krásne, pokoj a kľud a však momentálne je tam ťažba dreva, čo znamená že polovica cesty bolo blato na ceste a deti boli zablatené asi všade...
24.10.2024, 07:39
Humor primeraný veku - výber zábavných tričiek pre detiEthan
Tričko s vtipnou potlačou by mohlo byť... Skvelý nápad na darček.
Komentáre Napíšte užívateľskú recenziu
Zuzana 25.12.2022, 08:17
Boli sme zatiaľ na dvoch, sú nádherné a kúpanie v lete tu je radosť! Určite ich navštívime viac.
Domča 01.01.2022, 19:38
Cesta bicyklom okolo tajch je nezabudnuteľným zážitkom :)
Mária 05.12.2020, 11:24
Z mesta je najbližšie jeden z najkrajších štiavnických tajchov Veľká Vodárenská, ktorý sa nachádza v prekrásnom prostredí nad mestom. Cesta k nemu je však v pomerne zlom stave, preto najmä po daždi určite odporúčam vhodnú turistickú obuv.
Táto stránka ešte nebola komentovaná.
RSS kanál pre komentáre na tejto stránke | RSS kanál pre všetky komentáre
Napíšte komentár