Čaro modrotlače v Kaštieli Radoľa

13.02.2019 Autor: MS, Foto: kysuckemuzeum.sk

Termín: 18.05.2019 a ďalšie Mesto:Radoľa Zdroj:stránka organizátora

51716748 2078365625576904 4224756190007001088 n

Zdroj: kysuckemuzeum.sk

Výstava modrotlačových foriem a textílií zo zbierok Kysuckého múzea v Čadci je sprístupnená pre verejnosť od 8. februára do 19. mája 2019 v priestoroch Kaštieľa v Radoli.

Modrotlač je tradičná ľudová tkanina, ktorá slúžila k ošateniu. Dnes je súčasťou ľudových krojov a rozšírila sa vo forme dekoratívnych a upomienkových predmetov. Modrotlač bola na Slovensku viac než obľúbená a používala sa takmer na celom území. Je to čisto ručná robota od výroby foriem, cez tkané plátno, až po samotné farbenie a pranie. Modrotlač je negatívny spôsob potláčania látky, pričom sa na plátno bielej farby nanesie vzor pomocou špeciálnej formy, ktorá je potretá bielou kašovitou hmotou tzv. papom. Pap chráni potlačené miesta pred účinkom indigového farbiva. Zafarbený materiál sa perie v slabom roztoku kyseliny sírovej, čím sa pap odstráni a príslušný natlačený vzor jasne vynikne na tmavomodrom podklade. Modrotlačové plátno sa niekoľkokrát prepiera v čistej vode. Po prepieraní sa nechá vyschnúť a po vysušení ide na mangeľ, čím sa dosiahne správny lesk plátna a zvýraznenie ornamentu. Na otláčanie vzoru na látku sa používali formy, ktoré sú buď drevené, kovové alebo kombinované. Pri ručnom potláčaní sa používali najmä celodrevené formy. Kovové formy boli mosadzné a vznikali tak, že sa celá forma vybila drôtikmi a plieškami. Boli precízne vypracované a mávali jemnejší vzor ako drevené formy. Okrem ručných foriem existovali aj strojové formy. Stroj na tlačenie látok vynašiel v roku 1834 francúz Perrot. Po prvý krát sa stroj použil v Prahe roku 1845, kde ho tlačiari rozbili a odôvodnili to strachom, že prídu o prácu. Perrotinové formy majú dĺžku 80 cm a šírku 12-15 cm. Princíp tlače perrotinou bol založený na tlači valcom, na ktorom bol vzor vyrazený nie do hĺbky, ale do výšky. Namiesto valca tu bolo 6 platní rovnakého vzoru, ktoré sa pohybovali na obvode šesť hraného valca a pritláčali sa postupne jedna po druhej na platni. Do jednej perrotinovej formy bolo treba natlačiť až 20 000 drôtikov. Zhotovenie formy trvalo pri 10 hodinovom dennom pracovnom čase až 14 dní. V nedávnej minulosti modrotlačové dielne boli v každom mestečku, kde sa vyrábalo plátno na predaj. V prvej polovici 20.storočia na Slovensku pracovalo vyše 30 modrotlačových dielni. Medzi popredné modrotlačové dielne patrila dielňa v Púchove, ktorá fungovala zo všetkých najdlhšie. Patrila Stanislavovi Trnkovi, ktorý zomrel v roku 2010. Ako bolo zvykom, že sa remeslo dedilo z otca na syna tak aj v tomto prípade sa o modrotlač začal po smrti p .Stanislava Trnku zaujímať jeho vnuk Peter Trnka. Okrem Petra Trnku sa na Slovensku výrobe modrotlači venuje aj Matej Rabada z Dolného Kubína, ktorý do nej prináša aj moderné vzory a dizajn. Matej Rabada svoju dielňu otvoril v Párnici v budove bývalej pošty. Treba len dúfať, že toto krásne remeslo prostredníctvom (zatiaľ) dvoch mladých a nadaných remeselníkov nezahynie. Veríme, že prostredníctvom nich si dokážeme uchovať kultúrne dedičstvo našich predkov pre budúce generácie.